Keď som sa s ním prvýkrát stretol, privítal ma slovami, ktorým som celkom nerozumel. Ale pochopil som neskôr. A nakoniec to bol veľmi úsmevný príbeh. V ten deň bolo sychravo. Pršalo veľmi jemnúčko. V krátkosti som vysvetlil, čo chceme pripraviť. Nebránil sa a ochotne išiel s nami a natočili sme vôbec prvú videopozvánku na koštovku. 

Skončili sme u neho doma a začali natáčať rozhovor (ako prekvapanie pripravujeme na začiatok koštovky). Pomaly nás zasväcoval do tajov prípravy kvasov v Radimove. Hovoril o ovocí a my sme počúvali. Predseda miestnej organizácie záhradkárov je ako kniha. Plný informácií. Je telom a dušou spätý s koštovkami. Vie toho skutočne veľa, ešte že máme kameru a robíme záznam. Keď sa lúčime je už tma. Cesta domov nám bude trvať takmer tri hodiny a my sme práve stretli človeka, ktorý nám zmení životy. Píše sa rok 2016.

O týždeň sa stretávame opäť v Radimove. Tentokrát na degustácii. Vôkol nás samý hodnotiteľ. Niet divu, veď sa ide degustovať takmer dvetisíc vzoriek páleniek. Náš kolega Radko, skončí v jednej z komisii hodnotiteľov. Nevie, čo ho čaká. Oddegustovať viac ako štyridsať vzoriek je na nováčika dosť. Ale vydrží to. Ja s ďalším kolegom Stankom, pripravujeme rozhovory a natáčame hodnotiteľov pri práci. Na konci dňa má toho už každý z nás dosť. Zrazu z nás všetka únava opadne. Predseda hodnotiteľskej komisie vyhlasuje víťaza odrody Jablkovica. Sme to my. Je to neskutočný pocit. 

Radimov mne a kolegom učaroval. Stal sa našou súčasťou. A všetko to umocnil jeden človek s veľkým srdcom. Ľuboš Mikič. Náš priateľ, ktorý nás prijal nezištne a bez akýchkoľvek predsudkov. Podal nám pomocnú ruku, keď sme to potrebovali najviac. 

Takto pred rokom sme sa s ním už lúčili. Navždy. S bôľom v srdci a veľa nevypovedateľného ostalo medzi nami. Jeho manželka Vierka a syn Martin prevzali po ňom štafetu. Nesmiem zabudnúť ani na členov miestnej organizácie záhradkárov z Radimova, bez ktorých by sa taká veľká koštovka nedala zvládnuť. Vďaka patrí im všetkým.

Je treba viac Ľubošov Mikičov

Slovensko je malá krajina. Ale bohatá na históriu. A pálenky alebo ak chcete ovocné destiláty, patria k nášmu dedičstvu. Majú cveng aj vo svete. Výroba páleniek z ovocia siaha ďaleko do minulosti. Je našim kultúrnym dedičstvom a darom našich otcov.

Tradičné bašty slovenských koštoviek

Radimov a Myjava už viac ako dvadsať rokov organizujú koštovky ovocných destilátov. Stali sa tak baštami slovenských ochutnávok. Pred siedmimi rokmi sa k nim pridali Dohňany a pred dvomi rokmi Bystrička. Východ Slovenska zachraňovali Giraltovce. Objavili sa aj prvé lastovičky v podobe Močenku a Brestova. 

Východ a stred Slovenska pokrivkáva

Nebyť Giraltoviec a teraz Brestova, ktorý prebral organizovanie koštoviek, nebola by zorganizovaná žiadna väčšia ochutnávka na východe Slovenska. Teda, aspoň o nej neviem. A stred Slovenska je tento rok akokeby zakliaty.

Slovenský Rád rytierov destilátov

Prebral záštitu nad organizovaním koštoviek na Slovensku. Samotní rytieri organizujú koštovku v Trenčíne. Taktiež vyhodnocujú najlepšiu pálenku na Slovensku spomedzi víťazov v Okšovom mlyne. Sú nápomocní všetkým, ktorí by chceli koštovku zorganizovať. 

Myšlienka na záver

Zažiť Ľuboša Mikiča z Radimova bol dar. Ľudí si nevyberáte, oni si vyberú vás. A nás si Ľuboš vybral. A ja som mu za to vďačný. A z tohto dôvodu som napísal týchto pár riadkov a venoval ich človeku, ktorý sa koštovkám doslova obetoval. Zoberte prápor, ktorý leží pred vašimi nohami a podvihnite ho. Skúste zorganizovať koštovku. Aspoň raz, aby ste zažili tú atmosféru. Áno, je to náročné. Ale stojí to za to! Mnohí majitelia páleníc sa sťažujú, že už k nim ľudia nechodia, ale taký marketingový nástroj, ako je koštovka nevyužijú a nepripravia ju. A to je škoda pre všetkých.

Text: Jozef Čičmanec
Foto: Palenice.sk tím

Ak máte záujem zorganizovať koštovku napíšte na: info@palenice.sk alebo zavolajte na 0907 723 203. Poradíme Vám.