Méra škvrnitá (Cacopsylla piry)
Méra škvrnitá (Cacopsylla piry) je škodca, ktorý už dlhé roky vytvára vrásky na tvárach pestovateľov hrušky obyčajnej (Pyrus communis). Méru škvrnitú dopĺňajú v jej škodlivosti ďalšie dva druhy: Méra hrušková (Cacopsylla pyricola) a Méra ovocná (Cacopsylla pyrisuga).
Popis poškodenia a škodlivosť
Škodlivosť méry škvrnitej tak ako aj ostatných mér sa prejavuje v podobe cicania na listoch a plodoch. V miestach cicania je veľké množstvo výlučkov medovice, ktorá spôsobuje poškodenie listu. Napadnuté listy sa skrúcajú, deformujú a vytvárajú sa zdureniny. Plody, na ktorých méra cicala sa deformujú a vo väčšine prípadoch aj opadávajú. Okrem týchto poškodení je méra aj vektorom fytoplazmy odumierania hrušiek (Pear decline phytoplasma). Táto fytoplazma je veľmi nebezpečná a spôsobuje výrazné zníženie úrody a sily rastu. V posledných fázach dochádza k odumretiu celého stromu. Podľa nariadení EU patrí medzi karanténne ochorenie.
Základným prejavom fytoplazmy je výrazné červené sfarbenie listov. Tento znak je veľmi ľahko identifikovateľný aj pre laika. Stromy napadnuté mérou majú zníženú odolnosť voči pôsobeniu zimných mrazov a taktiež aj voči ostatným nepriaznivým výkyvom počasia, napríklad voči dlhšie trvajúcim periódam sucha. Výrazne je spomalený predlžujúci rast a znižuje sa aj množstvo kvetných pukov v nasledujúcej vegetácii.
Popis škodcu
Prezimuje v podobe imága v prasklinách a štrbinách kôry. Méru je možné pozorovať na stromoch už skoro na jar kedy samičky kladú vajíčka na výhonky, v neskoršom období na letorasty a listy. V podmienkach Slovenska sa môžu plne vyvinúť 3-4 generácie v závislosti od priebehu počasia počas vegetácie.
Samičky sú schopné pri prvej generácii klásť 100-200 bielych vajíčok, ostatné generácie sú výrazne plodnejšie. K liahnutiu prvej generácie dochádza v našich podmienka ešte pred kvitnutím. Druhá generácia je pre pestovateľov hrušky obyčajnej najvážnejším nepriateľom a vyvíja sa koncom mája v závislosti od priebehu počasia počas vegetácie. Samičky poslednej generácie prezimujú.
Ochrana
Celková ochrana voči méram je veľmi zložitá a zdĺhavá. Základom nepriamej ochrany je likvidácia miest, kde by mohli prezimovať ako napríklad praskliny a štrbiny v kôre, čo je však veľmi zložité. Prirodzenými nepriateľmi méry sú Lienka sedembodková (Coccinella septempunctata), Zlatoočka obyčajná (Chrysopa carnea) a taktiež rod Orius.
Použitie neselektívnych insekticídov môže výrazne znížiť početnosť prirodzených nepriateľov. V prípade dostatočného množstva prirodzených nepriateľov, ktorí sú schopní držať méru pod prahom škodlivosti nie je potrebná aplikácia prípravkov na ochranu. V prípade väčšieho výskytu škodcu je potrebné ešte pred nalievaním očiek aplikovať prípravok na báze olejovej emulzie.
Ochranu proti mére je dôležité vykonávať už od začiatku vegetácie. Ochrana počas leta je veľmi zložitá a nemusí priniesť želaný efekt. Pred kvitnutím je vhodné vykonať aplikáciu prípravkami obsahujúcimi účinnú látku lambda-cyhalothrin. Veľmi dobrú účinnosť vykazuje aj látka, ktorá patrí medzi akaricídy, ale vedľajšia účinnosť voči méram je veľmi dobrá. Ide o účinnú látku pyridaben. Koncom minulého storočia sa v Amerika začali testovať prípravky na báze kaolínu, ktorý je alumínio-silikátový minerál.
- Vektor – organizmus, ktorý zabezpečuje prenos, čo je v prípade méry škvrnitej fytoplazma odumierania hrušiek (Pear decline phytoplasma).
- Imágo – dospelý jedinec.
- Výhonok – prírastok po opade listov vytvorený počas predchádzajúceho vegetačního obdobia.
- Letorast – olistený prírastok počas vegetácie.
Text: Jakub Mankovecký
Fofo: https://gd.eppo.int