Moníliová hniloba jadrovín (Monilia fructigenna)
Moníliová hniloba jadrovín (Monilia fructigenna) napáda predovšetkým jabloň domácu (Malus domestica) a hrušku obyčajnú (Pyrus communis). Výskyt na kôstkovinách je zriedkavý. Patogén je rozšírený do všetkých pestovateľských oblastí jadrovín.
Symptómy a škodlivosť
Predovšetkým sú napádané plody, v menšej miere listy a kvety. K infekcii dochádza v dôsledku predchádzajúceho poranenia pokožky plodu, vplyvu krupobitia, mechanického poškodenia alebo poškodenia škodcami. Na plodoch sa objavujú hnedé škvrny, pod ktorými stráca dužina pevnosť a taktiež dochádza k hnednutiu. Typickým znakom pre moníliovú hnilobu je belavé sfarbenie na napadnutých miesta, ktoré vytvárajú konídiofóry. Konídiofóry sú sústredené do pravidelných kruhov. Poškodené plody vo väčšine prípadov úplne hnijú a následne padajú na povrch pôdy, kde postupne dochádza k ich rozkladu. V niektorých prípadoch však napadnuté plody ostávajú v korune stromu a nastáva ich mumifikácia.
V prípade, že sa ovocie poškodené hubou Monilia fructigenna oberie a uloží do skladových priestorov spolu so zdravím ovocím, môže spôsobiť výskyt čiernej hniloby plodov a tým postupne znehodnotiť väčšinu naskladneného ovocia. Moníliová hniloba dokáže v prípade optimálnych podmienkach znehodnotiť celú úrodu. Ovocie poškodené hnilobou nie je možné nijakým spôsobom spracovať.
Vývojový cyklus
Moníliová hniloba prezimuje v podobe mycélia v napadnutých rastlinných častiach (mumifikovaných plodoch). V jarnom období sa na napadnutých rastlinných častiach vytvárajú konídie, ktoré zapríčiňujú primárnu a sekundárnu infekciu zdravých rastlinných pletív počas vegetácie. Moníliová hniloba sa šíri predovšetkým v daždivom a teplom počasí. Optimálna teplota pre šírenie infekcie je 20-22 °C.
Ochrana
Základom ochrany je výber vhodného pestovateľského tvaru, odrody a lokality. Je dôležité vyberať vzdušné lokality a je potrebné sa vyhýbať husto rastúcim odrodám, ktoré napomáhajú k šíreniu patogénu. Zberom mumifikovaných plodov počas obdobia dormancie (vegetačného pokoja) výrazne znižujeme infekčný tlak v nasledujúcom vegetačnom období.
Ochrana jadrovín proti škodcom je zásadná. Jablone a hrušky majú široké spektrum škodcov, ktorých je potrebné v priebehu vegetácie držať pod prahom škodlivosti. Najnebezpečnejším škodcom je obaľovač jablčný (Cydia pomonella), predovšetkým jeho druhá generácia, ktorá dokáže napáchať veľké materiálne škody. Čiastočným ochranným opatrením je aj priebežný zber napadnutých plodov počas vegetácie čím sa obmedzí zdroj šírenia. Tento spôsob je vhodný pre drobných pestovateľov a záhradkárov.
V boji proti skladovej forme hniloby je potrebné veľmi zodpovedne pristupovať k zberu a uskladneniu ovocia. Napadnuté plody je potrebné zlikvidovať a neumiestňovať ich do skladových priestorov. Dôležitým prvkom v ochrane je aplikácia fungicídnych prípravkov na ochranu rastlín. Veľmi vhodná je aplikácia prípravkov, ktoré účinkujú na chrastavitosť jabloní. Z pomedzi širokého spektra účinných látok je možné použiť napríklad fluopyram+ trebuconazole, captan, difenoconazole, penconzole.
Text: Jakub Mankovecký
Foto: Jakub Mankovecký