Vo štvrtok 20. septembra 2018 poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili:
návrh novely zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh a novely zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Novela nadobudne účinnosť 1. januára 2019.
Otvárame diskusiu o tejto téme, ktorá „páli“. Svoje názory posielajte dole do komentára.
Zároveň pripravujeme informácie, ktoré sú momentálne k dispozícii.
25. septembra 2018 @ 13:00
Schválená novela je v rozpore so slovenským právom v oblasti výroby, kontroly výroby a evidencií liehu, v oblasti spotrebných daní a samozrejme aj legislatívy EÚ. Schváleniu novely predchádzali zavádzajúce tvrdenia o tom, že na Slovensku je okolo 40 tisíc nelegálnych peňazí a preto štátu unikajú dane, no a preto treba pálenie priamo v domácnostiach legalizovať. Nevedno, kto a kedy robil nejaký seriózny štatistický prieskum o existencii takýchto páleníc, jednoznačne je to hlúposť, pretože ani na Slovensku niet somára, ktorý by priznal nelegálne vlastníctvo pálenice. A to ani v takom prípade, ak by sa jednalo o „megadiskrétny“ štatistický prieskum. Naopak, podľa skutočných štatistických a teda overiteľných zistení je na Slovensku okolo 2 miliónov cenzových domácností, takže na základe uvedených čísel by musela byť v každej päťdesiatej domácnosti jedna pálenica. Tomu nemôže veriť ani samotný poslanec Antal, ktorý také čosi o počte nelegálnych páleníc tvrdil v spravodajskej relácii RTVS v deň schválenia zákona (20.9.2018).
Zákon ukladá niekoľko povinností, ktorých dodržiavanie však nikto nebude kontrolovať, lebo to už zákon nijako neupravuje. Napríklad povinnosť použiť výhradne ovocie alebo surovinu pochádzajúcu z ovocia z vlastnej pestovateľskej činnosti. Ďalej zákon ustanovuje povolené množstvo 25 litrov alkoholu, avšak absentujú akékoľvek ustanovenia o spôsobe zistenia stupňovitosti vyrobeného destilátu a korektného zmerania jeho objemu, takže kto, ako a kedy to skontroluje? A na túto opakovane položenú otázku moderátora RTVS poslanec Antal ani raz neodpovedal. To je ale potrebné pre presný výpočet množstva alkoholu, aby bol dodržaný limit uvedených 25 litrov alkoholu, zdôrazňujem alkoholu, nie 25 objemových litrov destilátu, čo si pletú najmä média pri informovaní o tomto legislatívnom paškvile! V texte zákona je jasne uvedená skratka „l a.“ používaná na vyjadrenie stopercentného alkoholu, aj s tou bodkou za písmenom a. A čo s alkoholom vyrobeným nad toto povolené množstvo? Ten by mal byť logicky zdanený štandardnou sadzbou dane, avšak pri absencii kontroly množstva vyrobeného alkoholu kto prizná túto nadvýrobu? A kto a ako skontroluje zákaz predaja destilátov, ak tomu štát nedokáže zabrániť ani v súčasnosti v prípade regulárneho pestovateľského pálenia, keďže v inzerátoch je plno ponúk na predaj takýchto destilátov? A čo s likvidáciou úkvapov, dokvapov a výpalkov atď., atď.?
Najväčším nezmyslom je však stanovenie vzniku daňovej povinnosti, tá totiž podľa tohto zákona vzniká prvým dňom uvedenia destilačného zariadenia do prevádzky za účelom výroby destilátu podľa osobitného predpisu v príslušnom kalendárnom roku. Autorom zákona akosi unikla skutočnosť, že predmetom dane je vyrobený destilát a nie samotné destilačné zariadenie. A keďže domáca výroba destilátov bude prebiehať alebo výroba destilátov v pestovateľských páleniciach už v súčsnosti prebieha mimo tzv. režimu pozastavenia dane, v zmysle systémovej smernice EÚ pre spotrebné dane a na základe nej existujúcej slovenskej legislatívy spotrebných daní musí vznikať daňová povinnosť vždy vyrobením predmetu dane s lehotou jej splatnosti tri dni. A to platí v rámci celej EÚ.
Autori zákona tvrdia, že pri svojom návrhu sa inšpirovali Rakúskom, nevedno ktoré Rakúsko mali na mysli, avšak v Rakúsku susediacom so Slovenskom platí zákon BGBL. Nr. 703/194 Bundesgesetz über eine Verbrauchsteuer auf Alkohol und alkoholhaltige Waren v znení neskorších predpisov a tiež Abfindungsverordnug BGBL. Nr. 1995/39. Pokiaľ teda niekto nasilu presadzuje možnosť súkromného pálenia v domácnostiach a nevie vyriešiť spôsob zisťovania množstva vyrobeného destilátu, potom by bolo potrebné inšpirovať sa horeuvedenou rakúskou legislatívou, a to tak, aby bola zákonom stanovená výťažnosť alkoholu pri destilácii podľa jednotlivých druhov ovocia. Každý záujemca o pálenie by musel vopred správcovi dane nahlásiť okrem základných formalít množstvo ovocného kvasu a druh ovocia, z ktorého je kvas pripravený. To slúži k výpočtu množstva vyrobeného alkoholu, výpočet sa ešte upravuje konštantami podľa veľkosti destilačného kotlíka a spôsobu jeho vyhotovenia, taktiež sa určí dĺžka pálenia a lehota pálenia. Daň sa platí vždy vopred správcovi dane vo výške podľa výpočtu a až po úhrade dane je následne možné zahájiť pálenie. V prípade, že vypálené množstvo je v skutočnosti vyššie ako podľa výpočtu, je to vždy prospech pestovateľa ovocia a štát sa musí uspokojiť s výškou zaplatenej dane, v prípade menšieho množstva, ako podľa výpočtu sa s tým musí uspokojiť pestovateľ, aj keď už daň zaplatil. Takto to funguje v Nemecku a Rakúsku a tento spôsob pálenia alkoholu sa nazýva Abfindung.
To čo stvorili poslanci a napokon aj schválil slovenský parlament nemožno nazvať inak, ako nepodarok bojujúci o voličské preferencie.
29. septembra 2018 @ 16:40
Ja osobne si myslím, že to oficiálnym páleniciam nejak zásadne neuškodí. A to preto, že je v novom zákone aj tak toľko byrokracie, že obyčajného človeka to ihneď odradí. Veď komu sa kvôli pár litrom pálenky bude chcieť tráviť hodiny vybavovačkami po úradoch. Takto si to rovno šupne do pálenice, kde má všetko vybavené a pokoj. Ľudia sú predsa už v dnešnej dobe pohodlní . Ďalej tie oficiálne zariadenia nebudú určite najlacnejšou záležitosťou. A kto bude chcieť ušetriť na dani aj tak bude páliť tzv. načierno. Tomu žiadny zákon nezabráni. Hodne by pomohlo zníženie spotrebnej dane z liehu na nejakú rozumnú európsku úroveň, keďže sme už takou plnohodnotnou súčasťou EÚ. Ale to je na inú diskusiu. To je môj názor. Ďakujem a prajem všetko dobré.