Škvrnitosť listov čerešne (Blumeriella jaapii)
Škvrnitosť listov čerešne (Blumeriella jaapii) je významným ochorením v Európe a v Amerike. Najväčšie škody spôsobuje na čerešni vtáčej (Prunus avium). Medzi ďalšie hostiteľské rastliny patria čerešňa višňová (Prunus cerasus), marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca) a broskyňa obyčajná (Prunus persica). Patogén napáda predovšetkým listové čepele, ale vo výnimočných prípadoch môže napadnúť aj listové stopky a plody.
Symptómy a škodlivosť
Paradoxne na rozdiel od mnohých iných patogénov škvrnitosť listov čerešne napáda predovšetkým staršie listy. Na hornej strane listovej čepele sa tvoria výrazne červené okrúhle škvrny veľké 1-2mm. Na spodnej strane listovej čepele sa vytvárajú menšie výrazne ohraničené červenohnedé až výrazne hnedé škvrny. Sú pokryté jemným povlakom konídií. Škvrny na spodnej aj na hornej strane listovej čepele postupne nekrotizujú. Listy postupne žltnú, deformujú sa a následne opadávajú.
V prípade napadnutia plodov sa na plodoch vyvíjajú výrazne tmavšie, ostro ohraničené škvrny. Napadnuté plody majú tendenciu sa deformovať.
Škodlivosť spočíva v predčasnom opade listov, čím sa znižuje fotosyntetická aktivita stromu. Stromy majú slabší rast, sú náchylné na pôsobenie stresových faktorov prostredia ako zimné mrazy, prípadne výrazné periódy sucha. Patogén má za následok kvalitatívne a najmä kvantitatívne zníženie úrody. Obrovský problém spôsobuje škvrnitosť v ovocných škôlkach poprípade v mladých výsadbách, kde spomaľuje rast a odďaľuje obdobie rodovosti.
Vývojový cyklus
Patogén prezimuje na opadaných lístkoch, z ktorých sa v jarnom období šíri infekcia v podobe askospór. Askospóry sú schopné infikovať listy, stopky a plody v období 3-4 týždňov po odkvitnutí čerešní. Listy sú infikované cez prieduchy a prvé symptómy je možné pozorovať 2 týždne po infekcii. V závislosti od vývoja počasia sa uvoľňujú do prostredia 4-5 týždňov.
Okrem infekcie askospórami v mnohých prípadoch bývajú zdrojom primárnej a sekundárnej infekcie konídie. Vlhké a daždivé počasie výrazne podporuje infekčný tlak. K infekcii môže prísť iba v prípade ovlhčenia listu. V prípade teploty sú optimálne podmienky pre klíčenie v rozmedzí 15-25 °C.
Ochrana
Základom ochrany je v prvom rade výber stanovišťa, odrody, pestovateľský tvar. Je dôležité vyhýbať sa chladným a vlhkým lokalitám, kde sú optimálne podmienky pre rozvoj škvrnitosti. Zabezpečenie vzdušnej a neprehustenej koruny je významné z pohľadu znižovania doby ovlhčenia listov a tým aj zabránenie klíčeniu askospór a konídií. Ako pri chrastavitosti jabloní je aj v tomto prípade vhodné likvidovať opadané listy a tým výrazne znížiť infekčný tlak v nasledujúcom vegetačnom období.
V prípade optimálnych poveternostných podmienok pre šírenie patogéna je vhodné vykonať ochranu fungicídnymi prípravkami 3-4 týždeň po odkvitnutí. Ako vhodné sa osvedčili prípravky, ktoré obsahujú účinné látky mancozeb, fluopyram+trebuconazole, boscalid+paraclostrobin, dithianon. Toto ošetrenie je vhodné po 10 dňoch opakovať. V prípade, že sa vyskytne v tomto období dlhodobo suchá perióda, nie je potrebné vykonať aplikáciu fungicídov.
Text: Jakub Mankovecký
Foto: www.canr.msu.edu
Jozef Novak
21. augusta 2019 @ 12:01
Ďakujem za dôležité rady.