Peronospóra viniča (Plasmopara viticola)
Peronospóra viniča (Plasmopara viticola) pochádza zo Severnej Ameriky a do Európy bola introdukovaná v 19. storočí pomocou infikovaných viničových sadeníc. Peronospóra viniča spolu s múčnatkou viniča patria medzi najnebezpečnejšie ochorenia, ktoré napádajú vinič európsky (Vitis vinifera) a každoročne spôsobujú zníženú kvalitu dopestovaného hrozna.
Symptómy a škodlivosť
Ochorenie napáda všetky zelené časti rastliny. Prvé symptómy je možné pozorovať na vrchnej strane listovej čepele v podobe olejových škvŕn rôznej veľkosti. Na spodnej strane listovej čepele sa vytvárajú biele povlaky. V závislosti od typu infekcie sa vytvárajú škvrny rôznej veľkosti. Napadnuté miesta listu postupne nekrotizujú a následne predčasne opadáva celý list.
Veľmi citlivé na infekčné pôsobenie patogénu sú súkvetia pred, počas a aj niekoľko týždňov po odkvitnutí, do štádia veľkosti hrášku. Napadnuté súkvetia veľmi rýchlo menia svoju farbu a postupne úplne nekrotizujú. Rastom sa citlivosť bobúľ ale aj strapiny znižuje. Tento jav sa nazýva ontogenetická rezistencia. Škodlivosť peronospóry viniča spočíva v zmenšení asimilačnej plochy viniča, zníženie kvantitatívnych ale predovšetkým kvalitatívnych parametrov hrozna. V prípade veľmi silnej infekcie a zanedbaní ochranných opatrení môže nastať úplná strata úrody.
Minulý rok bol zaznamenaný silný infekčný tlak peronospóry v auguste, kedy boli infikované mladé listy. Táto negatívna skutočnosť mala výrazný vplyv na kvalitu zberaného hrozna. Silné poškodenie listov znižuje množstvo zásobných látok, ktoré si vinič ukladá na obdobie dormancie ako obranný mechanizmus proti pôsobeniu zimnými marazmy. V prípade silného mrazu môžu takto postihnuté jedince úplne vymrznúť.
Vývojový cyklus.
Patogén prezimuje na napadnutých opadaných listoch. Už skoro na jar dochádza ku klíčeniu patogénu a šíreniu zoospór, ktoré vytvoria mycélium a cez prieduchy listov prenikajú do listov. Pre vznik infekcie je potrebné splniť parametre vlhkosti vzduchu, teploty a ovlhčenia listov, súkvetí a strapcov. Optimálna teplota pre šírenie infekcie je 23-26 °C. V takomto prípade je inkubačná doba tri dni. Vlhkosť vzduchu optimálna pre šírenie infekcie je 80%, pri nižšej a vyššej vzdušnej vlhkosti sa šírenie spomaľuje. Silný infekčný tlak sa prejavuje v teplých a vlhkých mesiacoch, kedy je veľmi dôležitá ochrana.
Ochrana
Ochrana proti peronospóre viniča je časovo a aj finančne veľmi náročná. Základom nepriamej ochrany sú výber odrôd, pestovateľského tvaru a dobre zvládnutých zelených prác. Zelené práce sú základom v boji proti peronospóre, kedy sa zlepšuje mikroklíma viniča a peronospóra má výrazne zhoršené podmienky pre vznik infekcie.
V posledných rokoch sa medzi laikmi ale aj medzi profesionálmi začínajú tešiť väčšej pozornosti takzvané Piwi odrody viniča. Ide od odrody, ktoré vykazujú zvýšenú odolnosť voči napadnutiu peronospórou viniča. Tieto odrody však nie sú rezistentné iba hypersenzitívne. Mnohí predajcovia a zákazníci stále zdieľajú mylný názor o ich rezistencii. Aj takéto odrody je potrebné v prípade veľmi silného výskytu ochrániť aplikáciou meďnatých prípravkou, ktoré sa bežne využívajú v ekologickom poľnohospodárstve. V prípade komerčných odrôd je dôležitá preventívna ochrana.
Prvé ošetrenia na báze medi alebo mancozebu je potrebné vykonať ešte pred kvitnutím. V prípade podmienok vhodných pre šírenie je potrebné niekoľko dní pred kvitnutím aplikovať systémový prípravok. Po odkvitnutí sa musí aplikácia zopakovať ešte minimálne dvakrát. Na aplikáciu v týchto fázach sú vhodné účinné latky: benthiavalicarb+folpet, benalaxy-M, fluopicolide+fosetyl Al. Striedaním účinných látok zabraňujeme vzniku rezistencie voči niektorej z účinných látok. Ochrana v nasledujúcich fázach vegetácie závisí od priebehu počasia.
V prípade ekologických pestovateľov je na trhu stále väčšie množstvo pomocných látok, ktoré napomáhajú rastlinám zvyšovať svoju odolnosť voči škodlivým patógenom. Jednou z takto pôsobiacich látok je aj chitosan hydrochlorid.
Dormancia – obdobie vegetačného pokoja, kedy vinič obmedzuje svoje fyziologické procesy na minimum.
Text: Jakub Mankovecký
Foto: Jakub Mankovecký