Do redakcie sme dostali otázku ohľadom vypálenia banánov v pestovateľskej pálenici. Banány sú ovocie, tak ako ostatné. V čom je teda rozdiel? 

Na začiatku musíme uviesť, čo bolo myšlienkou pestovateľského pálenia ovocia. Pestovateľom ostávali prebytky ovocia v záhradách a v sadoch. Dokonca, ovocie dosť často popadalo na zem a na ďalšie uskladnenie nebolo vhodné. Jedným zo spôsobov využitia ovocia bolo jeho zomletie na kvas a zavezenie do pálenice. Aby boli pestovatelia motivovaní, upravila sa sadzba spotrebnej dane. Na druhej strane sa stanovilo maximálne množstvo vypáleného absolutu (100% alkoholu), ktoré bude zvýhodnené zníženou sadzbou spotrebnej dane.

Reč paragrafov

Správnu odpoveď nájdeme v právnych normách platných na území Slovenskej republiky. Podľa zákona č. 467/ 2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov  v § 2 ods. 3 sa uvádza: Liehovarníckym závodom na účely tohto zákona sa rozumie závod na výrobu liehu a spracovanie liehu, ktorým je, podľa písmena p) liehovar na pestovateľské pálenie ovocia, ktorý poskytuje službu pestovateľom a lieh vyrába zo suroviny dodanej pestovateľmi.

Podľa § 8 tohto istého zákona v odseku 4 sa uvádza: Pestovateľom je fyzická osoba, ktorá získa kvas alebo inú surovinu (ovocné víno, hroznové víno) z ovocia. Podľa § 49 (Pestovateľské pálenie ovocia) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a sa v odseku 8 uvádza: Prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia je povinný viesť evidenciu pestovateľov, ktorým vyrobil lieh, s uvedením: po a) množstva a druhu prijatého kvasu* v litroch, o ktorého spracovanie pestovateľ požiadal.

Na presnú špecifikáciu akého kvasu* sa musíme pozrieť do vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 653/ 2002 o prevádzkovaní liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia a o spôsobe použitia vzoriek liehu. Kde sa doslovne uvádza podľa § 2, odseku 1: V liehovare možno vyrábať destilát len z dopestovaného ovocia v miernom podnebnom pásme, z jeho kvasov, z plodov viniča hroznorodého v čerstvom stave alebo v skvasenom stave vrátane ovocných vín a hroznových vín, ktoré neobsahujú cudzie cukornaté alebo iné prímesi (ďalej len „kvas“).

Zhrnutie

Právne normy hovoria o ovocí, ktoré je dopestované v miernom podnebnom pásme. V jednoduchosti, mierne podnebné pásmo leží medzi obratníkmi a polárnymi kruhmi. Jeho sprievodným znakom je striedanie štyroch ročných období – jar, leto, jeseň, zima s rôznou teplotou a množstvom slnečného žiarenia.

Tropické ovocie, inak nazývané aj exotické, typické pre teplé podnebné pásmo, nepatrí do našich pestovateľských páleníc. Typickým znakom tohto ovocia je neznášanlivosť mrazu.

Čo patri medzi tropické ovocie 

Banán je tropické ovocie, ktoré nie je ovocím mierneho podnebného pásma. Právne normy platné na území Slovenskej republiky a vzťahujúce sa na definíciu pestovateľského pálenia ovocia, ako službe pestovateľom za zvýhodnených podmienok, neumožňujú vypáliť ovocný destilát z banánov v pestovateľskej pálenici.

Medzi tropické ovocie patrí napríklad: ananás, avokádo, banán, curuba, durian, figy, granátové jablko, guave, kaki, karambola, kiwano, kiwi, kumkvát, mango, marakuja, opuncia, papája, tamarillo.

Poradňa pestovateľa

Na záver sme pre vás pripravili video s profesorom Ivanom Hričovským, ktorý predstaví niektoré druhy ovocia z nášho, mierneho podnebného pásma.

Chcete mať prístup k novým informáciám? Prihláste sa na odber špecializovaných videí. 

Prihlásiť na odber

Ďakujeme!

Stretli ste sa s podobným problémom?

Dajte nám vedieť. Pripojte komentár (nižšie) alebo pošlite vašu skúsenosť na mail: info@palenice.sk

Text, foto, video: Palenice.sk Tím, pixabay.com

| | , | , , , | 1 Comment